Streda, 8. február 2023
Jasno  -2 °C
Mimoriadne správy

Atlas oblohy, ktorý vás vezme do fascinujúceho sveta

 Milan Buno  17. január 2023  119
Atlas oblohy, ktorý vás vezme do fascinujúceho sveta

Čo vieme o počiatkoch vesmíru?
To naozaj závisí od toho, koho sa pýtate. Moderný kozmológ bude, samozrejme, hovoriť o veľkom tresku, teórii, ktorú v roku 1927 vytvoril belgický kňaz Georges Lemaître. Ten sformuloval myšlienku, že muselo existovať kozmické vajce, respektíve praatóm, z ktorého explodoval vesmír...


Atlas oblohy z vydavateľstva Ikar je jedinečný súbor máp, príbehov, malieb a artefaktov, ktoré odrážajú predstavivosť ľudstva a objavovanie nebeskej klenby i svetov za ňou.


Táto ilustrovaná pokladnica nebeskej kartografie, plná prekvapujúcich faktov a obrázkov, spája najväčšie astronomické objavy s najpodivnejšími mýtmi a so zabudnutými epizódami dejín. Ponúka príbehy o dávnych pozorovaniach UFO, o okrídlených mesačných tvoroch, o pretrvávajúcej viere v existenciu mora nad oblakmi a kuriózny príbeh aristokrata, ktorý mapoval mimozemský život na Marse.


Vydajte sa na fascinujúcu prehliadku kultúr posadnutých hviezdami. Od kostí drakov v Číne a nebeských pohrebov v Tibete po sibírske tanečné odevy a mongolských veštcov z hviezd. Toto je nebo, ako ho ešte nikto nikdy nezobrazil: ríša hviezd a planét, ale aj bohov, diablov, čarodejníkov s počasím, lietajúcich námorníkov, stredovekých mimozemšťanov, mýtických zvierat a zúrivých duchov.


Dnes, keď sa odvažujeme prenikať čoraz hlbšie do srdca vesmíru, nemôže byť lepší čas na knihu, ktorá je nádherná ako samotná nočná obloha a ktorá ilustruje rozsah dosiahnutých úspechov a pripravuje scénu pre objavy, ktoré nás ešte len čakajú.


Toto pozoruhodné dielo s napínavými príbehmi a krásnymi ilustráciami skúma fascináciu ľudstva oblohou v rôznych časoch a kultúrach a predstavuje mimoriadnu kroniku obrazotvornosti a objavovania kozmu.


„Naša vedecká a filozofická predstavivosť zostane naším najužitočnejším nástrojom tak, ako to bolo aj u tých, ktorí vymysleli šošovky pre prvý ďalekohľad, usporiadali planéty alebo zhrnuli majestátnosť vesmíru na tabuľu s rovnicami,“ píše autor knihy Atlas oblohy Edward Brooke-Hitching. „Ďalšou istotou je nesmrteľný život astronomických máp. Obrázky v tejto knihe ukazujú, ako odlišne sme mapovali oblohu v rôznych časoch a kultúrach, pričom ich existencia dokazuje, že naše odhodlanie bolo vždy podobné. Akúkoľvek pokročilú astrofotografickú formu bude kartografia v budúcnosti nadobúdať, do hocakej miery sa vzdialime od pravekého predka načrtávajúceho prvé hviezdne mapy na steny jaskýň, vždy to bude s mapami, na ktoré nakreslíme záznamy o našich úspechoch a vyznačíme cestu, ktorú môžu ostatní nasledovať.“


Milan Buno, knižný publicista