Príprava na Vianoce vyzerala v minulosti na dedinách v okolí Starej Ľubovne inak. Aké zvyky si prenášali z generácie na generáciu – VIDEO

24.12.2025 (SITA.sk) - Príprava na Vianoce vyzerala v minulosti na dedinách v okolí Starej Ľubovne inak, bola menej hektická a ľudí viac spájala. Súviseli s ňou aj mnohé zvyky a tradície.

Ako pre SITA vysvetlila etnologička Katarína Babčáková, aj vtedy sa však snažili naši predkovia o to, aby bolo pred symbolickým novým začiatkom všetko čisté, čo najlepšie pripravené, a aby bol taký aj nový rok, ako sviatok, ktorý má podľa jej slov v sebe mágiu počiatku.

Dlhé večery využívali ľudia na dedinách aj na výrobu a opravu dreveného náradia či nových kusov riadu, opálok a podobne. Podľa Babčákovej chceli mať na Štedrý večer všetko nové a krásne pripravené.

Starostlivosť o gazdovstvo

Rovnako aj spomínané náradie, ako napríklad hrable či kosy, aby ho mohli od jari používať. Nesedeli však len doma pri sviečke a horiacej peci. „Aj v zimnom období sa museli starať o gazdovstvo. Medzi sviatkami vyvážali napríklad konský hnoj, ale chodili aj rúbať drevo na stavbu domov. Práve v zime malo totiž najmenej miazgy, a tak najskôr vyschlo," opísala etnologička.

Na krosnách, ktoré boli v zime rozostavané v izbách, bolo podľa jej slov možné počuť v každom dome tkať nielen ženy, ale aj mužov. „Tkali všetky tkaniny, nielen na tradičný odev, gate, košele, oplecká, zástery, sukne, či šatky, ale aj na posteľné prádlo, ktoré často farbili modrotlačou či v drelichovej väzbe pretkávali červenou priadzou. Takto vyrábali aj tkaniny používané v kuchyni, zo zbytkov zase tkali pokrovce," dodala.

Zvyky prenášané z generácie na generáciu

Po odvedených prácach a príprave si 24. decembra mohla celá rodina zasadnúť k stolu, rovnako aj so zvykmi, ktoré si prenášali z generácie na generáciu.

„Na stole bolo z každej plodiny. Bola tam šošovica, hrach, varila sa kyslá polievka nazývaná mačanka, tu aj sličanka a bobaľky z múky, jedol sa cesnak na ochranu a pre zdravie, med ako symbol zdravia, sladkého života, dobra a večnosti, jedli sa orechy, ktoré sa tiež hádzali do štyroch kútov. Jedlo sa jablko ako symbol plodnosti a veštilo sa z neho. Rozrezali ho na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny, a ak mali všetky semiačka, znamenalo to, že sa všetci členovia rodiny dožijú aj ďalšieho roku," priblížila Babčáková.

Predpovedalo sa aj z toho, ako horí oheň, či ako sa správajú zvieratá. „Bol to tiež večer, keď naši mŕtvi predkovia prichádzali medzi živých na zem. Preto sa na stole nechával jeden tanier, aby neprišli a neostali hladní. Teraz sa hovorí, že je to pre pocestných, ale ide o pozostatok kultu našich predkov," vysvetlila entologička.

Stromčeky neboli súčasťou Vianoc

Samotné vianočné stromčeky neboli súčasťou Vianoc našich predkov, dostali sa k nám až v medzivojnovom období z mestského a nemeckého prostredia, rovnako ako adventné vence.

„Pôvodne ľudia vešali nad stôl takzvaný jezuľan, polazník, niekde ho volali diduch, kaška, či muší raj, jednoducho išlo o krásnu slamenú ozdobu niekde doplnenú stužkami. Slama bola totiž symbolom obilného poľa, od ktorého závisel celý život dedinčanov. Zároveň bola žltozlatá rovnako ako slnko. A práve na vianočné sviatky, ktoré sú sviatkom narodenia Krista, ale aj starším sviatkom zimného slnovratu, sa snažili symbolicky dostať slnko aj nad posvätný štedrovečerný stôl," pripomenula Babčáková.

Aj preto na stole podľa nej musela horieť sviečka umiestnená v hrnčeku, v ktorom bolo obilie.

Štedrovečerný stôl obmotávali reťazou

„Oheň, ktorý je pozemským slnkom, chráni, očisťuje a dáva silu rastu obilnému poľu aj v ďalšom roku. Aj preto mali naši predkovia slamu ešte aj pod štedrovečerným stolom a potom ňou obmotávali ovocné stromy, aby dobre rodili," doplnila.

Pod stôl však v ten deň ukladali aj rôzne poľnohospodárske náradie, sekeru či kosu. Gazdiná piekla veľký guľatý koláč, ktorý v závislosti od lokality nazývali kuch, calta, radostník, kračún či štedrák. „Kruh symbolizoval slnko, kolobeh života. Cesto, ktoré gazdiná miesila skoro ráno, ešte predtým, než vyšlo slnko, si potom obtrela z rúk práve o ovocné stromy, aby dobre rodili," vysvetlila Babčáková.

Samotný štedrovečerný stôl obmotávali reťazou, na ktorú si zvykli položiť nohy. Podľa etnologičky tak robili nielen preto, aby boli súdržní, ale aj preto, aby mali po celý rok také pevné zdravie a takú silu, akú má železo.

Niektoré zvyky sa začali vytrácať

Rôzne typy zvykov sa však postupne začali počas 20. storočia na dedinách vytrácať. „Vplývalo na to aj to, ako boli ľudia vzdelaní, tiež migrácia, ktorá rozbila lokálne obyvateľstvo. Väčšina zvykov ale zanikla v polovici 20. storočia, prípadne sa zachovali len vo formálnej podobe," vysvetlila Babčáková.

Ľudia už totiž podľa jej slov nerozumeli podstate zvykov a tradícií. "Vtedy, keď nerozumieme podstate, významu zvyku, začína sa postupne meniť alebo vytrácať," skonštatovala.

Viac k témam: Štedrá večera, Vianoce
Zdroj: SITA.sk - Príprava na Vianoce vyzerala v minulosti na dedinách v okolí Starej Ľubovne inak. Aké zvyky si prenášali z generácie na generáciu – VIDEO © SITA Všetky práva vyhradené.