Básnik obrazu Karol Plicka. Významná postava našej kultúry

Karol Plicka sa narodil vo Viedni v roku 1894 českým rodičom, ale svojou prácou, znalosťou jazyka a celým srdcom bol aj Slovák a stal sa jednou z najvýznamnejších postáv našej národnej kultúry.

Od 7.februára si môžete v Slovenskom národnom múzeu v Martine pozrieť dlhodobú výstavu Karol Plicka: Obrazy zeme. Je to zatiaľ najväčšia a najkomplexnejšia prezentácia diela významného fotografa a filmára. Predstavuje viac ako 450 záberov z 20. – 60. rokov 20. storočia predovšetkým zo Slovenska, ale aj z Čiech a Moravy. Príroda, architektúra a najmä ľudia, ktorých na nich zachytil, sú hlavnými predstaviteľmi aj v jeho filmovej tvorbe.

Kto bol Karol Plicka?

Pôvodne učiteľ, vyštudovaný hudobník, huslista a úspešný zbormajster, od roku 1923 do roku 1939 ako aktívny spolupracovník Matice slovenskej zbieral na Slovensku (ale aj v Rumunsku, Rakúsku, na Ukrajine a inde) ľudové piesne. „Súčasne ako skúsený fotograf vytvoril tisícky snímok vidieckych mužov, žien a detí, zdokumentoval archaické ľudové zvyky a hry, ako kameraman a režisér postupne rozšíril svoje aktivity o filmové dokumenty, až po medzinárodný úspech legendárneho filmu Zem spieva,“ pripomína Peter Maráky v časopise Krásy Slovenska, ktorý sa venuje tejto významnej osobnosti. Časopis vychádza nepretržite od roku 1921 a prináša rôzne zaujímavosti, turistické tipy, novinky z cestovného ruchu, horolezectva, venuje sa ochrane prírody a tradíciám.

Z nakrúcania filmu Zem spieva

Karol Plicka vydal knihy o kultúre a pamiatkach Slovenska, Čiech a Moravy. Ako pedagóg Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr na Akadémii muzických umění v Prahe vyškolil prvú generáciu slovenských filmárov. Jeho rozsiahle dielo obsahuje okolo 40 tisíc notových záznamov piesní, tisíce negatívov fotografií, desiatky krátkometrážnych a dva celovečerné filmové dokumenty, desiatky obrazových aj detských rozprávkových kníh. Na Slovensko sa rád vracal až do vysokého veku. Po smrti v roku 1987 bol pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.

Dokumenty o Plickovom fenomenálnom diele uchovávajú predovšetkým Slovenská národná knižnica a Slovenské národné múzeum (SNM) v Martine, a tiež Slovenský filmový ústav v Bratislave. Z ich fondov pripravilo SNM v Martine vo svojej hlavnej budove monumentálnu výstavu Karol Plicka: Obrazy zeme.

Plagát k výstave Karol Plicka Obrazy zeme

Návštevníci výstavy môžu na siedmich veľkorozmerných paneloch sledovať výber z vyše 150 vysoko kvalitných umeleckých fotografií, prostredníctvom viacerých obrazoviek si interaktívne voliť ďalších 300 fotosnímok ľudových odevov, zvykov, portrétov, kultúrnych pamiatok, krajinných obrazov (kurátorský výber z takmer päťtisíc snímok autorovej fotografickej pozostalosti v zbierke SNM) a dva nemé filmy – celovečerný Za Slovákmi od New Yorku po Mississippi a krátkometrážny Po horách, po dolách. Alebo si môžu vypočuť nahrávky 25 ľudových piesní z rôznych regiónov Slovenska.

Medzi exponátmi je originál Plickovej 35 mm filmovacej kamery zn. Šlechta s dreveným skladacím statívom, fotografické prístroje a optiky, cievkový nahrávací magnetofón, ale aj majstrove husle, ukážky ručných notových záznamov a ďalšie osobné predmety, ktoré vynikajúceho, ale skromného Plicku sprevádzali životom.

V pohodlí malého kinopriestoru si možno na veľkoplošnej obrazovke prezrieť celý slávny film Zem spieva a filmový dokument Plickovho najúspešnejšieho žiaka a nasledovateľa, etnografa a filmára Martina Slivku približujúci život a dielo umelca a vedca Karola Plicku.
„Priamo v priestore výstavy sa dá v útulnom prostredí improvizovanej bádateľne prelistovať a čítať kompletné knižné dielo veľkého majstra, medzi nimi reprezentatívne knihy o Prahe, Bratislave, Levoči, kultúre a prírode Československa, ktorých bol Plicka obdivovateľom aj vynikajúcim reprezentantom,“ dodáva autor v časopise Krásy Slovenska.

Autorkou scenára výstavy je dlhoročná kurátorka fotografickej zbierky SNM v Martine etnografka Daša Ferklová, autormi invenčného a elegantného výtvarno-priestorového a grafického riešenia je kolektív pod vedením skúseného dizajnéra Dušana Veverku.

Veľkolepo koncipovaná múzejná prezentácia na pomedzí výstavy a stálej expozície bude v Etnografickom múzeu Slovenského národného múzea v Martine na Malej hore prístupná najmenej do konca roka 2026.

Text a foto: Peter Maráky, Archív SNM Martin a Milena Kiripolská