Počet ozbrojených konfliktov vo svete dosiahol vlani najvyššiu úroveň od druhej svetovej vojny

Svet zaznamenal v roku 2025 najvyšší počet ozbrojených konfliktov od konca druhej svetovej vojny. Vyplýva to zo správy Conflict Trends nórskeho Inštitútu pre výskum mieru v Osle (PRIO), ktorú zverejnili v utorok.

Podľa štúdie vlani vo svete evidovali 65 konfliktov, do ktorých bol zapojený aspoň jeden štát. Ide o najvyšší počet od roku 1946.

Negatívne rekordy

Na rekordnú úroveň za posledných 80 rokov vzrástol aj počet konfliktov medzi štátmi, ktorý sa medziročne zdvojnásobil na osem.

Patria medzi ne pohraničné potýčky medzi Indiou a Pakistanom, Afganistanom a Pakistanom či Kambodžou a Thajskom, ale aj pokračujúca ruská invázia na Ukrajinu a izraelské vojenské operácie proti Sýrii.

„Žiaľ, nie je tu veľa pozitívnych správ,“ povedala výskumníčka Siri Aas Rustadová. „Zvyčajne sa snažím nájsť aspoň niečo pozitívne, ale tento rok sú tie čísla šokujúce,“ dodala.

Rok plný smrti

Rok 2025 bol podľa štúdie tretím najsmrteľnejším rokom od konca studenej vojny. Pri bojoch a politickom násilí zahynulo približne 245-tisíc ľudí.

Takmer 76 500 obetí pripadalo na útoky priamo namierené proti civilistom. V roku 2024 pritom podobné útoky zabili približne 14 200 civilistov.

Nepokojná Afrika

Výrazný nárast civilných obetí súvisí najmä s konfliktom v Sudáne medzi armádou a polovojenskými jednotkami. Obliehanie a masakry v meste al-Fášir v regióne Dárfúr si podľa odhadov vyžiadali približne 60-tisíc mŕtvych.

Od konca studenej vojny boli krvavejšie len roky 1994 a 2021, poznačené genocídou v Rwande a vojnou v etiópskom regióne Tigraj.

Najviac konfliktov zaznamenala Afrika, kde evidovali 29 vojen a ozbrojených stretov. Nasledovali Ázia, Blízky východ, Amerika a Európa.

Agresívny Izrael

Rustadová zároveň označila Izrael za „jednu z najagresívnejších krajín sveta v súčasnosti“ vzhľadom na jeho zapojenie do konfliktov v Pásme Gazy, Sýrii, Libanone, proti Iránu aj húsijským povstalcom.

Kritizovala aj Spojené štáty po návrate prezidenta Donalda Trumpa do úradu. Podľa nej rastie polarizácia a oslabuje medzinárodná spolupráca. „Svet nemá čas na oddych. Konflikty sa navzájom prekrývajú a ich intenzita zostáva neustále vysoká,“ uviedla Rustadová.