Zo 17. novembra sa pomaly stáva historická udalosť a pribudne ľudí, ktorí ju priamo nezažili

17.11.2020 (Webnoviny.sk) - Z diania v novembri 1989 sa postupne stáva historická udalosť, pričom v populácii bude čoraz viac ľudí, ktorí ju priamo nezažili. Ako ďalej pre agentúru SITA uviedla doktorandka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Júlia Čížová, takýmito osobami sú napríklad už dnešní tridsiatnici.

Zdigitalizovaný denník

„Našťastie pribúda aj množstvo publikovaných prameňov, z ktorých si môžu vytvoriť predstavu o tom, čo zažívali ich vtedajší rovesníci. Veľmi pomáha, že dnes máme prístup k viacerým denníkovým zápiskom a listom, kde pisatelia zachytili svoje aktuálne dojmy, ešte neprekryté ďalším vývojom,“ uviedla Čížová.

Historička v tejto súvislosti uvádza príklad Slovenskej národnej galérie, na webe ktorej si každý môže prečítať zdigitalizovaný denník konceptuálneho umelca Júliusa Kollera.

Ten podľa Čížovej prepojil množstvo rôznych informácií z tlače a televízneho spravodajstva s vlastnými dojmami.

„Niektoré vyznievajú aktuálne aj dnes. Ku dňu 24. novembra 1989, keď mal v Prahe prejav Alexander Dubček, si Koller zapísal: „Ľudia nevyšli do ulíc na pokyny západných vysielačiek, ale preto, že za roky sa nakopili problémy ktoré neboli riešené...“ citovala historička postrehy umelca.

Bezprostredné poznámky

Pred troma rokmi boli podľa Čížovej publikované aj zápisky vtedajšieho študenta angličtiny a japončiny Ivana Rumánka a historičky Herty Tkadlečkovej.

V tomto prípade ide podľa nej o poznámky písané pôvodne pre osobnú potrebu a preto veľmi bezprostredné.

„V študentských zápiskoch Ivana Rumánka sa tak odráža nielen štrajková eufória, ako ju poznáme z televízie, ale aj počiatočný strach a váhanie. Vidno z nich, ako sa postupne čoraz viac študentov dostávalo do konfrontácie s režimom,“ povedala Čížová s tým, že študent v zápiskoch napríklad uvažuje, či má ísť počas udalostí v novembri 1989 na zhromaždenie na vtedajšom Mierovom námestí v Bratislave.

Použil aj tajné písmo

„Veď je nás treba hlavne veľa, masy, a ak sa každý stiahne, čo z toho bude? Na druhej strane prehovárala moja zbabelosť,“ citovala Rumánka.

Študent si podľa historičky dokonca niektoré z mien vo svojom denníku vtedy značil tajným písmom, ak by ho predsa len dostala do rúk Štátna bezpečnosť.

V zápiskoch Herty Tkadlečkovej zase podľa Čížovej cítiť životnú skúsenosť generácie, ktorá vtedajšie dianie porovnávala so zážitkami z roku 1968.

„Za podobný nádych slobody už raz musela čakať na docentúru takmer dvadsať rokov, kým neprišla perestrojka,“ zdôraznila historička.

Realistický obraz

Zo stručných poznámok, ktoré si Tkadlečíková robila ako členka Koordinačnej rady Verejnosti proti násiliu (VPN) na Filozofickej fakulte UK, si podľa Čížovej možno urobiť realistický obraz o „dianí za oponou“, o vývoji postojov a nálad medzi pedagógmi a vedením fakulty.

„Mnohí nestraníci sa naozaj veľmi boja. Komunisti zrejme všade, podobne ako na našej katedre, rozširujú fámy o sledovaní a strašia možnými perzekúciami. Ktosi dokonca doniesol nahrávku Jakešovho prejavu na dôkaz toho, že „strana o všetkom vie,“ citovala historička.

Dodala, že oba dokumenty sa v zborníku nazvanom Filozofi v novembri veľmi dobre dopĺňajú s ďalším dobovým prameňom , konkrétne s prepísanými nahrávkami vtedajších protestných zhromaždení v univerzitnej aule, ktoré čitateľa vtiahnu priamo do vtedajšej turbulentnej doby.

Viac k témam: 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, Nežná revolúcia
Zdroj: Webnoviny.sk - Zo 17. novembra sa pomaly stáva historická udalosť a pribudne ľudí, ktorí ju priamo nezažili © SITA Všetky práva vyhradené.