Pradiareň v Kežmarku zmenila svoju podobu a neskôr pribudne múzeum, ministerka Saková vyzdvihla investíciu (video)

23.2.2024 (SITA.sk) - Rekonštrukcia hlavnej budovy areálu bývalej fabriky na spracovanie ľanu v Kežmarku, známej ako Pradiareň, sa blíži k záveru. Majiteľ národnej kultúrnej pamiatky, ktorým je tamojší výrobca liehovín, sa v rámci nej snažil zanechať čo najväčšiu časť pôvodnej architektúry vrátane starého komína v areáli.

Do vynovených priestorov niekdajšej fabriky bude môcť približne od mája nahliadnuť aj verejnosť v rámci exkurzií. Ako v piatok informoval riaditeľ spoločnosti Karloff Erik Semaňák, do budovy investovali do troch miliónov eur. V budúcnosti vznikne v areáli aj múzeum venované zakladateľovi továrne na spracovanie ľanu Karolovi Weinovi a tkáčskemu remeslu.

Nové priestory pre návštevníkov aj kaviareň

Práce na obnove budovy z roku 1860 spomalila v minulosti pandémia, ukončené budú v najbližších mesiacoch. „Hlavná budova by mala byť plne spustená aj s výrobou a novou časťou technológie výroby v rámci závodu najneskôr koncom apríla," uviedol Semaňák.

Pribudnúť by mali aj nové priestory pre návštevníkov vrátane kaviarne, podnikovej predajne či reštaurácie. Do dvoch až troch rokov chcú tiež v areáli fabriky otvoriť spomínané múzeum.

Plánované investície v rámci nového priestoru pre návštevníkov a exkurzie predstavujú odhadom štyri milióny eur. Rodinná firma Karloff s viac ako dvadsaťročnou históriou má v súčasnosti okolo 70 zamestnancov, väčšinou z regiónu.

Prácu tu mali stovky ľudí

Areál továrne má rozlohu 15-tisíc metrov štvorcových. Pôvodnú fabriku na spracovanie ľanu dal v druhej polovici 19. storočia postaviť Karol Wein, ktorý sa zaslúžil o rozvoj ľanového priemyslu v Kežmarku. Neskôr bola fabrika premenovaná na spoločnosť Tatraľan.

„V rámci bývalého Rakúska-Uhorska bol Kežmarok významným miestom priemyslu. Tatraľan bol najmodernejšou fabrikou danej doby. Ľan tvoril základ pre odievanie, skoro všetko sa vyrábalo z ľanu, zástery, utierky, ručníky, posteľné prádlo. To všetko sa vyrábalo v Kežmarku, a tu sa ľan aj pestoval," priblížil históriu primátor mesta Ján Ferenčák.

Fabrika podľa jeho slov dávala zamestnanie niekoľkým tisícom ľudí. „Len samotný závod mal 2,5-tisíc zamestnancov a na to bolo naviazané celé poľnohospodárstvo tohto podtatranského regiónu," poznamenal.

Bolestivý úder

Transformáciou po roku 1989 bola pôvodná fabrika podľa jeho slov úplne zastavená. Podľa primátora išlo o bolestivý úder pre región, ktorý patrí v súčasnosti medzi okresy s najvyššou nezamestnanosťou.

Noví majitelia, v snahe zachovať čo najviac pôvodného z budovy, spolupracovali pri rekonštrukcii s pamiatkovým úradom. Príkladom sú železné vzpery, ktoré držia budovu. Tie dostali oproti fasáde výraznejšiu farbu, aby boli viditeľné. Len málo však delilo budovu od jej zániku v čase druhej svetovej vojny.

„Keď sa ku koncu vojny Nemci vracali cez tieto územia, mali v pláne zneškodniť a zbúrať aj túto budovu. Miestni vedúci prevádzky si s Nemcami sadli a opili ich, teda sa im podarilo takto zachovať pamiatku v Kežmarku," pripomenul jeden z príbehov fabriky Semaňák.

Návšteva Sakovej

Ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá v piatok areál navštívila, vyzdvihla investíciu súkromného vlastníka, rodinného podniku, do národnej kultúrnej pamiatky.

„Z pohľadu štátu je problém podporiť rekonštrukciu historickej budovy, pretože národné kultúrne pamiatky, ktoré nie sú vyslovene hrady a zámky, sú vylúčené z akýchkoľvek iných výziev či eurofondových programov," vysvetlila.

Vynovená budova spolu s exkurziami a plánovaným múzeom bude podľa primátora znamenať ďalšiu ponuku pre návštevníkov v rámci cestovného ruchu v meste i regióne.

Viac k témam: Fabrika, Ministerka hospodárstva SR, Národná kultúrna pamiatka, Rekonštrukcia
Zdroj: SITA.sk - Pradiareň v Kežmarku zmenila svoju podobu a neskôr pribudne múzeum, ministerka Saková vyzdvihla investíciu (video) © SITA Všetky práva vyhradené.