Parlament odmietol odsúdiť únosy ukrajinských detí, návrh Progresívneho Slovenska neprešiel

Parlament na svojom poslednom zasadnutí neschválil uznesenie odsudzujúce únosy ukrajinských detí Ruskou federáciou. Návrh poslancov Progresívneho Slovenska Beáty Jurík, Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej, Dany Kleinert a Tomáša Valáška žiadal vládu, aby sa Slovenská republika zapojila do Medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí, ktorú aktuálne tvorí 41 štátov medzinárodného spoločenstva a Rada Európy.

Cieľom koalície je spoločne koordinovať diplomatické úsilie navrátiť ukrajinské deti späť domov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov, 76 sa zdržalo, proti nebol nikto a jeden nehlasoval. Za návrh hlasovala opozícia a traja nezaradení poslanci – Ľubomír Galko, Richard Vašečka a Rastislav Krátky, zdržala sa koalícia a niektorí nezaradení poslanci.

Milióny presídlených Ukrajincov, stovky tisíc detí

Odhaduje sa, že v Donbase by sa stále malo nachádzať viac ako 1,6 milióna ukrajinských detí s ukrajinským občianstvom, teda detí, ktoré sa narodili ešte pred administratívnou okupáciou týchto oblastí, t. j. pred septembrom 2022. Ruská federácia podľa dostupných informácií aj naďalej pokračuje v ich premiestňovaní na svoje územie.

Zároveň samotné Rusko v správe z júla 2023 uviedlo, že do Ruska len za prvé mesiace vojny presídlilo viac ako 4,8 milióna Ukrajincov a Ukrajiniek vrátane 700-tisíc detí. Úrad verejného ochrancu práv a medzinárodné organizácie tak odhadujú, že počet deportovaných a násilne presídlených detí by mohol v skutočnosti predstavovať stovky tisíc. Doposiaľ sa podarilo identifikovať 20-tisíc z nich. Vďaka medzinárodnému úsiliu sa podarilo navrátiť domov 1 509 detí a v takmer 700 prípadoch bolo potvrdené úmrtie dieťaťa.

„Evakuácia“ ako zámienka na únos

„Rusko nazýva únosy ukrajinských detí ‘evakuáciou’, ‘humanitárnou pomocou’ či ‘záchranou’. Samozrejme, nie všetky unesené deti stratili rodičov a sú sirotami. Časť z nich pochádza z opatrovateľských centier v okupovaných oblastiach, ďalšie boli rodičom odobraté počas útokov, ich zatknutí, presídlení alebo počas tzv. filtračných operácií na okupovaných územiach,“ poukázali poslanci v dôvodovej správe uzneseniu.

Ako dodali, deportovaným deťom sú menené mená a často aj dátumy a miesta narodenia, identifikačné doklady, stávajú sa predmetom rusifikácie, ktorej cieľom je preučiť ich jazyk, vymazať kultúru a korene. Toto konanie nesie známky genocídy a je v hrubom rozpore s medzinárodným právom vrátane Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy.

„Cieľom uznesenia je preto nielen vyjadriť jasný postoj Národnej rady SR k závažnému porušovaniu práv detí zo strany Ruskej federácie, ale aj vyzvať vládu a prezidenta SR ku krokom, ktoré reálne pomôžu celým rodinám byť opäť zjednotené, čo je nespochybniteľné aj v časoch vojny a konfliktov to najdôležitejšie, čo si nielen ako politici, rodičia, ale hlavne ľudia môžeme želať,“ uviedli poslanci.