Sobota, 14. marec 2026
Mimoriadne správy
- Rusko podniklo nočný útok na okolie Kyjeva, drony a rakety si vyžiadali obete aj zranených
- Severná Kórea odpálila sériu rakiet. Juhokórejská armáda hlási približne desať balistických striel
- Vývoj situácie v Iráne má rôzne scenáre, politológ hovorí o bezpečnostných aj ekonomických rizikách pre Európu
- Irán 48 hodín po útoku. Režim na kolenách, ale svet je bližšie k vojne než k mieru? – FOTO
- Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí čelí žalobe pre účasť na zločinoch proti ľudskosti
Odmietnuté časti súdnej mapy sa môžu vrátiť do parlamentu v krátkom čase, právnik vidí možnosti
21.2.2022 (Webnoviny.sk) - Dve riešenia vidí Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ako čo najskôr v parlamente opäť dostať na stôl odmietnuté ustanovenia zákonov o novej súdnej mape. Prvým je zmena zákona o rokovacom poriadku. Druhé riešenie podľa Bujňáka v sebe skrýva riziko z hľadiska ústavnosti.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí o všeobecnom pravidle, že ak Národná rada SR návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona.
Pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní
Prvým riešením je teda podľa Bujňáka zmeniť rokovací poriadok a povedať, že ak bude väčšina národnej rady chcieť, môže sa o návrhu zákona v tej istej veci predsa len rokovať. Právnik však pripomenul, že o poslaneckom návrhu takejto úpravy zákona o rokovacom poriadku parlament rokoval a 22. septembra 2021 ho neschválil. To znamená, že prípadný nový návrh zákona v tejto veci možno podať najskôr 22. marca tohto roka.
Druhým nápadom, o ktorom sa diskutuje, je podľa Bujňáka podať neschválené návrhy zákonov v druhom čítaní vo forme pozmeňujúcich návrhov. „Tu treba upriamiť pozornosť na nález ústavného súdu zo septembra 2008, ktorým vyhlásil zákon o preukazovaní pôvodu majetku za protiústavný. Pred ústavným súdom sa objavila aj námietka, že napadnutý zákon bol schválený v zásadnom rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Keď sa totiž o návrhu zákona rokovalo v druhom čítaní, bol k nemu predložený rozsiahly poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorý bol obsahovo novým návrhom zákona,“ priblížil ústavný právnik.
Rokovací poriadok nebol dôvodom na protiústavnosť zákona
Ako ďalej povedal Bujňák, na túto námietku ústavný súd reagoval konštatovaním, že pri schvaľovaní zákona o preukazovaní pôvodu majetku došlo k závažnému porušeniu zákona o rokovacom poriadku, a zdôraznil, že nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho procesu môže mať v konkrétnom prípade v konečnom dôsledku nielen nezanedbateľný vplyv na celkovú kvalitu schváleného zákona, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí neústavnosť zákona ako celku. „Je pravdou, že ústavný súd zatiaľ nevyhlásil žiadny zákon za protiústavný výlučne z dôvodu závažného porušenia zákona o rokovacom poriadku, no je dôležité na toto riziko poukázať,“ uzavrel Bujňák.
Plénum parlamentu minulý týždeň 17. februára v prvom čítaní odmietlo návrh zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských sudov a návrhy zákonov o zriadení mestských súdov v Bratislave a v Košiciach. Ide o zákony, ktoré sú súčasťou novej súdnej mapy. Za zákony z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (nom. SaS) nehlasovali poslanci Sme rodina, nezaradení poslanci zo strany Za ľudí a poslanec György Gyimesi (OĽaNO). Bez reformy súdnej mapy, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR, môže Slovensko prísť o takmer pol miliardy eur.
Viac k témam: Súdna mapa
Zdroj: Webnoviny.sk - Odmietnuté časti súdnej mapy sa môžu vrátiť do parlamentu v krátkom čase, právnik vidí možnosti © SITA Všetky práva vyhradené.
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.
Slovensko potrebuje reformu fungovania štátu, zhodujú sa zástupcovia zamestnávateľov a kontrolórov – FOTO
Rok 2025 bol pre slovenský maloobchod v znamení cenovej stability a tlmenia inflácie, hodnotí SAMO
Štyri z desiatich žien na Slovensku začali podnikať s nulovým kapitálom, okrem peňazí chýbajú aj kontakty