Silný príbeh o strate, traume, bolesti... Kniha ohňa

Požiar spálil naše duše, naše srdcia. Obrátil na popol ľudí, ktorými sme kedysi boli.

Kniha ohňa je emotívny príbeh o tom, čo sa stane, keď prírodný živel zničí váš život a nič neostane také, ako ste poznali. A hlavne, ako sa z popola rodí nádej...

V krásnej gréckej dedinke uprostred prastarého lesa žije jedna rodina – hudobníčka Irini učí deti hrať na hudobné nástroje, Tasso maľuje obrazy lesa, svojej najväčšej múzy, a ich dcéra Chara. Idylický život jedného dňa naruší skazonosný lesný požiar. Zúrivý živel zanechá po sebe spálené domy a zničené životy.

Dnes ráno som natrafila na muža, ktorý založil požiar.
Urobil čosi hrozné – ale to napokon aj ja.
Nechala som ho tam.
Nechala som ho tam a teraz je už asi mŕtvy. Mám ho zreteľne pred očami, presne takého, ako vyzeral dnes ráno, usadený pod starým stromom, oči modré ako letná obloha.

Po požiari má Chara hlboké jazvy. Tasso má na rukách popáleniny, pre ktoré už nemôže maľovať a snaží sa vyrovnať so zdrvujúcou stratou milovaného lesa. Irini je zmrzačená vinou za svoj podiel na osude muža, ktorý požiar založil. Muža, ktorý z chamtivosti a ľahostajnosti zničil všetko, čo im bolo drahé a teraz prišiel sám o život.

Kniha ohňa je detailne vykreslený príbeh o tom, ako sa každý musí popasovať s vlastnou bolesťou a žiť ďalej napriek obrovským stratám.
Vďaka Knihe ohňa, zápisníku, ktorý si vedie matka Irini, sa dozvedáme o udalostiach pred aj po požiari. Aj príbehy, ktoré rozpráva svojej malej dcére, čitateľovi priblížia osudy jednotlivých postáv a ich cesty, ktoré sa v istom okamihu preťali.

Lesné požiare nie sú v Grécku ničím nezvyčajným, najmä počas horúčav a suchých vetrov, ale situácia sa čoraz väčšmi zhoršuje.
Smrtiace požiare v Kalifornii z roku 2018; zúrivý požiar z roku 2018 v gréckom Mati; požiare z Čierneho leta 2019/20 v Austrálii – tieto požiare boli také intenzívne pre výnimočné sucho, nedostatok pôdnej vlhkosti v dôsledku suchších zím v daných rokoch a niekedy aj pre predchádzajúce požiare.

„Spomínam si, že jeden muž sa so mnou ani nedokázal rozprávať, oči mal plné sĺz a povedal mi, že nemá slov. Povedal to spôsobom, ktorý ma zasiahol viac ako všetky slová dohromady. Ten pohľad absolútneho smútku a straty. Stretla som statočné deti, ktoré žili s trvalými jazvami, no prežili,“ tvrdí autorka.