Remarque o neľudských podmienkach v koncentračnom tábore. Iskra života

Román Iskra života z roku 1952 vychádza prvý raz v slovenskom preklade, patrí k Remarquovým najsilnejším protivojnovým dielam. Jeho humanistické posolstvo je mimoriadne aktuálne aj v dnešnom konfliktmi zmietanom svete.

Román zachytáva príbehy väzňov a ich strážcov vo fiktívnom koncentračnom tábore Mellern, presnejšie v jeho časti zvanej Malý tábor, kam premiestňovali tých, čo už neboli schopní pracovať.
Skupina dvanástich „veteránov“ tam dožíva v neľudských podmienkach, pri živote ich drží už len iskierka nádeje, že toto peklo sa čoskoro skončí. Je jar 1945 a opakované bombardovanie neďalekého mesta svedčí o tom, že front je už blízko a s ním aj možné oslobodenie...

Medzi obyvateľmi tábora sa našťastie nájdu aj takí, ktorí si dokázali zachovať tvár a ľudskosť. Napríklad lekár, veliteľ cimry Berger, obchodník Lebenthal (najdôležitejší z veteránov), či bývalý novinár zvaný 509. Stále sa snažia väzňov vyburcovať z letargie, prebrať ich, udržiavať pri živote nielen fyzicky, ale aj psychicky. Pomáhajú im prežiť tamojšie peklo a zapáliť v nich aspoň iskru nádeje, iskru života. Vieru, že sa to čoskoro skončí a že nový, normálnejší život je skutočne na dosah.

Remarque napísal neuveriteľne silný príbeh, v ktorom utrpenie a bolesť doslova cítite na každej strane. Budete cítiť bezmocnosť, hnev a smútok. Budete nenávidieť nacistov, ich konanie a barbarskosť. Opäť a znova budete znechutení tým, čoho sme ako ľudia schopní dopúšťať sa na iných ľuďoch.
Iskra života je mimoriadne aktuálna aj dnes, keď sa množia vojnové konflikty, dokonca pár kilometrov za našimi hranicami...

Iskra života má vyše 70 rokov, no akoby nezostarla ani o minútu. Žiaľ, je v nej veľa toho, čo nám hrozí ešte aj dnes po takmer trištvrte storočí. Je to typ knihy, ktorú by sme si mali prečítať, aby sme si pripomenuli silu empatie, ľudskosti a najmä pokory.

Erich Maria Remarque je jeden z najúspešnejších a najčítanejších európskych spisovateľov 20. storočia. Jeho diela preložili do tridsiatich jazykov a najmä vďaka príťažlivým opisom s prvkami žurnalistického štýlu dosahujú neobyčajnú silu výpovede. Zachytávajú napínavé vojnové i povojnové príbehy ľudí, poznačené rasovou nenávisťou, nacionalizmom, odcudzením či emigráciou.

Milan Buno, knižný publicista