Hana Gregorová v Múzeu mesta Bratislavy. Návrat obdivuhodnej ženy do nášho kultúrneho povedomia

Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života.

Ale aj manželka spisovateľa a legionára Jozefa Gregora-Tajovského, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy.

Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú. Vstúpte do jej sveta prostredníctvom jedinečnej výstavy v Múzeu mesta Bratislavy.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska vám prinášame zaujímavé informácie o tejto prvej slovenskej feministke, aj výstave, ktorú sa oplatí navštíviť.

Hana Gregorová – prvá feministka

Dnes by sme ju nazvali inovátorkou, modernistkou, prípadne liberálkou – v pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to vôbec nebolo bežné.

Hana Gregorová, rodená Lilgová, sa narodila pred 140 rokmi – 30. januára 1885 v Turčianskom Svätom Martine v rodine váženého mešťana, farbiarskeho majstra. V roku 1906 sa vydala za významného slovenského spisovateľa. Prežila roky monarchie v prostredí národne uvedomelého, ale silne konzervatívneho Martina, neskôr v Bratislave roky v „poprevratovom“ demokratickom Československu aj prvé roky totalitného Slovenského štátu a napokon po roku 1940 u dcéry v protektorátnej a povojnovej Prahe, kde v roku 1958 zomrela.

Hana Gregorová je autorkou mnohých kníh a ďalších literárnych diel rozličných žánrov, okrem iného aj mnohých rozhlasových relácií. Z knižných diel spomeňme aspoň Ženy (1912), Pokorní ľudia (1924), Slovenka pri krbe a knihe (1929), Svet je tak krásny ( 1935). Mnohorozmerná osobnosť spisovateľky svojou otvorenosťou, najmä pri posudzovaní a pomenúvaní postavenia ženy v tradičnej slovenskej spoločnosti provokovala patriarchálne presvedčenie dobových slovenských elít. Najlepšie ich charakterizuje správanie svojho času najvýraznejšej autority národného a kultúrneho centra Slovákov v Martine, spisovateľa Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý si pred Hanou odpľul s dovetkom „Fuj, baba, femina“.

Výstava Hana

„Výstava čerpá zo zbierkových fondov literárnych dejín Múzea mesta Bratislavy, zbierok a fondov partnerských literárnych múzeí v Martine a Banskej Bystrici a súboru predmetov a dokumentov z pozostalosti po manželoch Gregorovcoch od ich dcéry Dagmar Prášilovej Gregorovej,“ približuje autor článku v časopise Krásy Slovenska.
Výstava je pohľadom do súkromného života i verejného pôsobenia spisovateľky a kultúrnej činiteľky, ktorá svojimi názormi na usporiadanie spoločnosti značne predbehla svoju dobu. Nie je preto náhodný kontext s aktuálnym feminizmom, prezentovaným v závere výstavy dielami súčasných slovenských spisovateliek a vizuálnych umelkýň.

Kurátori výstavy D. Hupko, J. Jablonická Zezulová a M. Kapráliková v spolupráci s dizajnérkami L. Židek Gamanovou, S. Hojsíkovou a O. Bakishinou pripravili mimoriadne komplexný pohľad na životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity Hany Gregorovej bez nánosov a stereotypov.

Návštevníkom ponúkajú prezentáciu plnú originálnych dokumentov, vzácnych artefaktov aj ilustračných diorámov a scénografických zákutí v pozoruhodnom a novátorskom výtvarno-priestorovom riešení citlivo rešpektujúcom pamiatkové hodnoty vzácnych historických interiérov Apponyiho paláca.

Výstava Hana
Múzeum mesta Bratislavy
Apponyiho palác, Radničná 1, Bratislava
22. november 2024 – 31. august 2025
10:00 až 18:00

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska
Objednajte si predplatné – tlačené alebo elektronické
Text a foto: Peter Maráky, archív MMB, ŠVK – Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica