Stopnutie eurofondov je až krajným riešením, situáciu netreba podceňovať, upozorňuje Makarová – VIDEO

15.5.2026 (SITA.sk) - Jedným z dôvodom, prečo EÚ podniká voči Slovensku kroky, ktoré by mohli viesť až k zastaveniu eurofondov sú aj podozrenia z možných podvodov s dotáciami na penzióny.

Prípadné spustenie takzvaného mechanizmu podmienenosti zo strany Európskej komisie môže skončiť zastavením časti alebo všetkých eurofondov pre Slovensko. V relácii PubliQ Mira Frindta na to upozornila Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. Ako doplnila, ide o dlhodobý proces, netreba ho však spochybňovať. Pripomenula, že podobne už komisia v minulosti pozastavila významnú časť eurofondov v Maďarsku.

Zložitý a dlhodobý proces

Európsky parlament koncom apríla vyzval komisiu, aby zvážila spustenie mechanizmu podmienenosti voči Slovensku. Európska komisia môže stopnúť krajine eurofondy v záujme ochrany európskych verejných zdrojov. Urobiť tak môže napríklad v prípade, keď členská krajina dostatočne nevyšetruje korupciu či ohrozuje nezávislosť súdov.

Podľa Makarovej na ťahu je teraz eurokomisia. „Tento proces nie je jednoduchý, je pomerne zdĺhavý. Prechádza viacerými inštitúciami, vyjadruje sa k nemu aj Slovenská republika a dotknuté verejné úrady. Na konci dňa sa k tomu vyjadrujú aj ministri členských krajín,“ spresnila Makarová. Doplnila, že zmrazenie eurofondov je až krajným riešením. Únia podľa nej eurofondy prioritne zastaviť nechce, chce však zabrániť ich zneužívaniu alebo tomu, aby sa nimi plytvalo. Brusel bude preto najprv našu krajinu vyzývať, aby napravila tie veci, ktoré v štáte nefungujú. „Zamrazenie eurofondov je až ten krajný proces. Tak ako sa to stalo v Maďarsku, ktorí tiež navrhli nejaké kroky, ale tie kroky neboli zväčša účinné a preto im vlastne zamrazili väčšinu kľúčových eurofondov, ale menej ako pôvodne plánovali,“ vysvetlila.

Vnútorné kontroly PPA

Jedným z dôvodom, prečo EÚ podniká voči Slovensku kroky, ktoré by mohli viesť až k zastaveniu eurofondov sú aj podozrenia z možných podvodov s dotáciami na penzióny. Na kauzu ako jedna z prvých upozornila Zuzana Šubová, ktorá v minulosti šéfovala protikorupčnej sekcii v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). „Pochopili sme, že to nie je individuálne zlyhanie, ale systémové a dlhodobé. No a keď to mám tak veľmi jednoducho uzavrieť, zistili sme, že vlastne celá táto výzva na penzióny bol jeden obrovský megapodvod, ktorý bol vlastne ušitý pre našich ľudí,“ uviedla k vtedajším podozreniam Šubová, ktorá bola podľa svojich slov po upozornení na nich nepriamo donútená z platobnej agentúry odísť a následne bola zrušená aj celá protikorupčná sekcia.



Ako doplnila Makarová, na zlyhávanie vnútornej kontroly v PPA už opakované upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). „Zlyháva tam systém vnútornej kontroly, je tam nedostatočný dôraz pri vyberaní ľudí. Niektorí ľudia sú tam pridlho, iní sa tam napríklad na kľúčových pozíciách paradoxne menia veľmi často. Čiže keď potom je nejaké policajné preverovanie, tak nie je toho, kto je zodpovedný,“ priblížila.

Pripomenula pri tom aj aktuálne zistenia Európskej komisie, ktoré vyplynuli z vlaňajšieho auditu v PPA. Eurokomisia v liste, ktorý v apríli zaslala na Slovensko, upozornila na vážne nedostatky v platobnej agentúre, medzi nimi napríklad aj na možné konflikty záujmov. „Sú tam veľmi vážne zistenia, napriek tomu, že ministerstvo a PPA-čka sa ich snažia bagatelizovať a tvrdia, že to sú nejaké individuálne pochybenia,“ spresnila Makarová.

Nefungujúce kontrolné mechanizmy

Problémom sú podľa nej nefungujúce kontrolné mechanizmy, na čo poukázal aj list z Bruselu. „Naozaj to tak je, že sú tam na kľúčových postoch ľudia, ktorí sa tam dostali s veľkým rizikom konfliktu záujmov, ku ktorému nemalo dôjsť. Keby tie mechanizmy na PPA-čke fungovali tak, ako majú, tak by sa tam nedostali viacerí ľudia na viaceré kľúčové pozície, pretože buď zatajili časť svojho životopisu a systém to neodhalil, alebo ich priamo generálny riaditeľ odporučil na nejakú pozíciu a zaručil sa za nich, že nie sú v konflikte záujmov. A Brusel sám odhalil, že oni sú biznisovo, buď z minulosti, alebo doteraz, prepojení vlastne na vplyvných farmárov. Potom vzniká podozrenie, že ako takíto ľudia na kľúčových postoch nezávisle a odborne posudzujú projekty, prípadne, ako riešia vzniknuté nezrovnalosti,“ dodala.

Obe dámy sa v relácii zhodli, že aby sa takýmto problémom do budúcnosti dalo predísť, je potrebné prepracovať celý systém i kontrolné mechanizmy. Problém vidia najmä v personálnej politike. „Systém a kontrolné mechanizmy musia byť nastavené funkčne a jasne. A konflikty záujmov musia zmiznúť,“ prízvukovala Šubová.

Makarová pripomenula, že na Slovensku nejde o prvú kauzu, ktorá ohrozovala čerpanie eurofondov. Vládni predstavitelia sa však z toho podľa nej nepoučili. „Už sme v tejto situácii raz boli, okolo roku 2020, po kauze Dobytkár, kedy nám tiež hrozilo odňatie akreditácie a veľké korekcie až do sumy 25 %. Vtedy sa v PPA rozbehol nejaký ozdravný proces, ale vyzerá, že ten proces sa v nejakom momente, nehovorím, že ani nedokončil, ale sa zvrátil. A vlastne tie isté pochybenia nám vyčíta Brusel ako pred tými rokmi,“ dodala.

Viac k témam: Eurofondy, Korupcia, zmrazené eurofondy
Zdroj: SITA.sk - Stopnutie eurofondov je až krajným riešením, situáciu netreba podceňovať, upozorňuje Makarová – VIDEO © SITA Všetky práva vyhradené.